Dátum: 24.10.2017 | Meniny má Kvetoslava | Teplota: 0,0 °C | Vlhkosť: 0 % | Predpoveď: | Pranostika: Teplý október , studený november.

Zvyky a tradície

 

Tak ako aj v iných obciach, tak aj v našej obci sa zachovali rôzne zvyky a tradície. Kedže bola lesnatá a kopcovitá, ľudia bývali na bačovoch. Z dediny chodili na bačov zvyčajne na jar. Tí, ktorí mali ovečky, išli už po Dzurovi. Do uzlíka si vzali chlieb alebo kabáč a o štvrtej ráno odišli. Všetkým ovečkám dali po kúsku z chleba, aby sa dobre pásli a držali sa pri pastierovi. Kravy sa vyháňali na sviatok sv. Trojice. Prvýkrát si bolo treba sadnúť holým zadkom na trávu aby sa dobre pásli počas roka. Staršie gazdinky oháňali kravičky žihľavovým vrecom, aby a nestratili a nedostali úroky.

Keď prišlo Jána, pálil sa. Od Ducha sa rúbali brezičky a sťahovali sa konáre, aby bol Ján veľmi vysoký. Staval sa deň pred tým a bol 4 metre vysoký. Na vrcholec sa uviazala hviezda. Strážili ho, aby ho niekto zo susedných obci nepodpálil skôr ako príde večer. Keď sa to všetko začalo, z vŕška na vŕšok horeli ohne a znel spev: „Na svätého Jána na zelinách spala...". Obyčajne spievali len mladé dievčatá a tí, ktorí vyšli na vŕšok.


Sená v dedine sa sušili krátko, lebo veľa pôdy sa obrábalo a preto chodili kosiť na Javorník. Kosenie bola práca mužov. Tí išli ešte pred polnocou, aby mohli s prácou už o štvrtej začať. Popri práci si spievali a samozrejme nechýbala ani pálenka.

Ďalším obdobím zvykov bola neskorá jeseň. Na sv. Ondreja chodili dievky po spievaní, liali olovo a niekedy sa podarilo vysvetliť, čo to znamená a mohlo sa to aj vyplniť. Chodili triasť ploty: „ Ploce, ploce trasem ca, Svätý Ondrej prosím ca, aby si mi dal znac, s kým ja budzem pred oltárom stác." V tom sa plot zvalil a vybehol gazda aj s palicou v ruke: „Já vám dám vydaja. Plot sce mi zlámalil, bodaj sce sa nevydali." Potom ešte dlho nadával, ale dievky si hovorili, že bol už aj tak zhnitý. Ale tá kliatba, tá ich mrzela, čo ak predsa?


Na sv. Barboru sa dávali čerešňové halúzky do vody, aby dievčatá zistili, či sa vydajú. Ak zakvitli bolo to dobré znamenie, ale ak nie, bolo že to plaču. Zase museli rok čakať.

A už sú tu Vianoce. Gazda priniesol na Štedrý deň do izby struh na šindely. Čím viac triesok urobil, tým bolo cez rok všetkého dostatok. Ráno sa dávalo pozor, kto príde do domu prvý. Najlepšie bolo, ak to bol chlapec a prišiel hore vodou. Aj to bolo dobré znamenie na šťastné prežitie roka. Zvyčajne posielali mami chlapcov z rodiny, pretože dostali aj niakú odmenu, alebo korunku.


Na druhý deň narodenia bolo po dedine veľa spevu a hrania. Chodili kupci. Prišli do rodiny, kde mali dievčatá a kupovali ich ako tzv. jalovičky. Išiel kupec, sním zverolekár, zapisovateľ, dvaja až traja ohliadači a jeden nosil v koši seno. Keď prišli do domu pekne pozdravili a začalo sa vyjednávanie. Či predajú a koľko by za ňu chceli. Ohliadači hľadali len samé chyby. Jeden povedal, že kope, druhý že priveľa zje a iný že jej noha zakáša. Domáci gazda sa tiež nedal. Vysmial ich, že jej nemajú dať čo zjesť ani kde ju uviazať. Cena za jalovičku bola rôzna: hradská pod zemiaky, kopanice pod kapustu a niektorý dávali aj ruské ruble. Dohodli sa a na stôl sa vyložilo hriaté a koláče. Potom ich všetci vyprevadili a oni sa pobrali ďalej.

Na Štefana sa pokrikovalo na mládencov : „Kúpev si niaku jalovičku?" Kde kúpili tam išli otriasať. Vzali so sebou heligónku a so spevom vošli do izby, kde otriasli jedličku. Ak z nej niečo spadlo zavesili si to na gombík a tak šli ďalej ozdobení salónkami.


Na Božie narodenie sa varilo „od peria" aby bol rok ľahký a členovia rodiny boli k sebe milí a láskaví. V ten deň musel zostať každý doma, aby sa "nepolazilo" a nedarilo sa cez rok zle. Od Božieho narodenia po Troch kráľov boli sväté večery. Nesmelo sa šiť ani tkať, len sa perie „drápalo". Všetci si posadali okolo stola a do stredu sa postavila misa s perím. Staršej žene sa po čase začalo driemať a tak jej mladý chlapec prešiel s pierkom popod nos. Tak sa naľakala, že aj perie vyletelo z misy a tak si račej zaspievali. Najskôr len nábožné, ale potom aj svetské. Spev pomaly utíchol a začali si rozprávať strašidelné príhody. Tí menší tomu aj verili a báli sa ísť sami domou. Jedno dievča však povedalo, že sa nebojí a tak šlo samé. Ale rozprávka že vonku striehne bezhlavý pes v nej predsa zanechal strach. Malo ísť cez lavičku, ponad potôčik, keď vtom na druhom brehu uvidelo psa. Doslova skričalo a rozbehlo sa naspäť do domu. Všetci sa veľmi smiali, lebo sa zistilo, že to bol gazdov psík.

Na Silvestra chodila Kurina baba. Boli to preoblečení muži: dedo- oblečený v slame, baba- muž oblečený v ženskom kroji, pohonič - mal kožuch a slamenný korbáč s ktorým šibal. Občas chodili aj s harmonikou alebo mali so sebou muziku. Do izby vstúpili opäť s pozdravom: „Dáce sa našej ríši poveseilic?" Domáci odvetil „Dáme". Začali hrať a gazdiné vzali do tanca. Tie vysoko skákali, aby ľan a konope vysoko narástli. Hneď ako odišli, gazdiná pozbierala všetkú slamu zo zeme a zaniesla ju do kurína, aby sliepky dobre niesli.

 

Spracovala: Anna Fupšová

Komentáre (0)

PRIDAŤ KOMENTÁR [odošlete stlačením enteru]

Komentovať môžu iba zaregistrovaní.